Ako spresnila Kráľovská akadémia vied, Hopfield vytvoril asociatívnu
pamäť, ktorá dokáže ukladať a rekonštruovať obrazy a dátové vzorce.
Hinton zas vynašiel metódu, pomocou ktorej dokáže stroj samostatne nájsť
v dátach isté vlastnosti a následne vykonávať jednotlivé úlohy,
napríklad v obrázkoch identifikovať určité špecifické prvky.
Predsedníčka Nobelovho výboru pre fyziku Ellen Moonsová vysvetlila, že
laureáti pomocou postupov zo štatistickej fyziky vytvorili umelé
neurónové siete, ktoré fungujú ako asociatívna pamäť a dokážu nájsť
vzorce vo veľkých balíkoch dát. Využíva sa to už v súčasnosti v
technológiách na rozpoznávanie tvárí či v prekladačoch.
"Práca laureátov predstavuje obrovský prínos. Umelé neurónové siete
využívame vo fyzike v mnohých oblastiach, napríklad vo vývoji nových
materiálov so špecifickými vlastnosťami," dodala Moonsová.
Laureáti si podelia aj finančnú odmenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (približne milión eur).